Druhá spomienka na víťaznú Cirkev
Potom kňaz prosí, aby Boh aj nás hriešnych služobníkov svojich, ktorí hľadáme spásu v jeho milosrdenstve, prijal do blaženej spoločnosti našich svätých bratov a sestier. Slová „Nobis quoque peccatóribus“ vypovie o niečo hlasnejšie a pritom sa udrie v prsia:klacanie


Nobis quoque peccatóribus fámulis tuis, de multitúdine miseratiónum tuárum sperántibus, partem áliquam et societátem donáre dignéris, cum tuis sanctis Apóstolis et Martýribus: cum Ioánne, Stéphano, Matthía, Bárnaba, Ignátio, Alexándro, Marcellíno, Petro, Felicitáte, Perpétua, Agatha, Lúcia, Agnéte, Cæcília, Anastásia, et ómnibus Sanctis tuis: intra quorum nos consórtium, non æstimátor mériti, sed véniæ, quaesumus, largítor admítte. Per Christum, Dóminum nostrum.

 

Aj nám, svojim hriešnym služobníkom, ktorí dúfame v hojnosť tvojich zľutovaní, ráč darovať nejakú účasť a spoločenstvo so svojimi svätými Apoštolmi a Mučeníkmi: s Jánom, Štefanom, Matejom, Barnabášom, Ignácom, Alexandrom, Marcelínom, Petrom, Felicitou, Perpétuou, Agatou, Luciou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou a so všetkými svojimi Svätými. Prosíme, pripusť nás do ich spoločnosti nie ako oceňovatel zásluhy, ale ako štedrý darca odpustenia. Skrze Krista, Pána nášho.