Udalosti


  • Dňa 13.01.2031
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 12.01.2031
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 06.01.2031
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 13.01.2030
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 06.01.2030
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 05.01.2030
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 13.01.2029
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 07.01.2029
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 06.01.2029
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 13.01.2028
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 09.01.2028
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 06.01.2028
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 13.01.2027
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 10.01.2027
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 06.01.2027
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 13.01.2026
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 11.01.2026
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).
  • Dňa 06.01.2026
    Kristus Kráľ prichádza v sláve, - klaniame sa mu s kráľmi (1. tajomstvo). - Na Vianoce sa nám Pán Ježiš zjavil ako človek; videli sme Kráľa v rúchu žobráka. Dnes ho vidíme v jeho kráľovsko-božskej sláve. Kráľovia tohto sveta padajú pred ním do prachu zeme. Tento sviatok obsahuje vlastne tri tajomstvá, v ktorých sa najviac prejavuje Božstvo Ježiša Krista: 1. tajomstvo: poklona Kráľov od Východu; 2. tajomstvo: Kristov krst v Jordáne; 3. tajomstvo: prvý zázrak Kristov na svadbe v Káne Galilejskej. Cirkev na Východe slávievala už v 3. storočí tento sviatok na pamiatku narodenia Krista. Na konci 4. storočia sviatok Zjavenia prevzal aj Západ, ale s prevažným obsahom prvého mystéria, t. j. poklony Kráľov od Východu. Na Východe nadobudlo prevahu druhé tajomstvo (krst Kristov), a preto v tento deň udeľovali slávnostne sviatosť sv. krstu. Ako vlastný sviatok Narodenia východní kresťania prevzali Vianoce. Ináč na krst Kristov pamätá Cirkev v deň oktávy Zjavenia a jeho prvý zázrak si pripomína na 2. nedeľu po Zjavení Pána. Najväčšie sviatky slávievali rímski kresťania v bazilike sv. Petra (pôvodne aj tretiu vianočnú omšu). Kráľ kráľov sa nám zjavuje v dome hlavného pastiera tvojho stáda. Celebrant s asistenciou prichádza do svätyne. Je to obraz príchodu Krista Kráľa (intr.). Sídlom Kráľa je Jeruzalem (Cirkev), sem sa hrnú národy so všetkých strán sveta (lekc.). Graduál, ako ozvena lekcie, zachycuje posledné slová Izaiášovho proroctva. Aleluja s veršom nás vedie k evanjeliu a už uvádza slová mudrcov, hľadajúcich novonarodeného Kráľa. Čo lekcia predpovedá, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. Pri svätej obete preUvame zjavenie Kráľovo medzi nami. Stávame sa v duchu kráľmi (kresťan má kráľovskú hodnosť, lebo je účastným na kráľovskej hodnosti Kristovej), klaniame sa Kristovi a prinášame mu dary (ofert.). Pri prijímaní Cirkev, zastupujúc Matku Ježišovu, dáva nám ho do náručia (kom.). Na krst Kristov (2. tajomstvo) nás upomína svätenie trojkráľovej vody v predvečer sviatku a svätenie domov.
  • Dňa 13.01.2025
    Pri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho.
  • Dňa 12.01.2025
    Ak táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.).

Zobrazených 20 z celkového počtu 21 udalostí

Načítať viac21144events135d83591dfdfb5b5db07b65a8f19af2

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.